V umení liečenia (ktoré nazývam „Na telo orientovaná psychoterapia“, alebo „Tanečno-pohybová psychoterapia“) je cieľom prehĺbiť poznanie seba samého a prijatie seba. Telo v tom zohráva esenciálnu rolu, keďže všetko – myšlienky, pocity, emócie, vnemy, bolesti i slasti – sa dejú cez telo a prostredníctvom tela. Zámerom tejto psychoterapeutickej práce je liečiť vnútorné zranenia vedomým zapájaním telesných pocitov/vnemov, ktoré sa v prežívaní ukazujú. Rozhovor je pretkávaný zvedomovaním telesného diania („Čo cítite v tele?“, „Čo si všímate v tejto chvíli v tele?“), pričom telesný pocit sa môže prepojiť s aktuálnou emóciou (pocit hrudky v bruchu – stres, ťažoba na hrudi – smútok) alebo s myšlienkou (pocit hrudky v bruchu – „Dokedy budem takto reagovať!?“, ťažoba na hrudi – „Neviem čo mám robiť.“). Tým podporujeme uvedomovanie si seba samých, poznanie seba a umožňujeme postupné zjednotenie nášho bytia do celistvosti toho, kým sme.