LOPEROHUNT je komorný tanečno-hudobný duet, v ktorom tanec i hudba vznikajú – sú tvarované do príbehu či paralelných príbehov – v prítomnosti diania. Vzájomné počúvanie medzi umelcami tanca – zvuku – svetla je kľúčom k vytváraniu vznikajúceho deja. Príbeh sa priamo cez okamžité voľby umelcov rozvíja a znovu-nadobúda významy. Divák je rovnako ako umelec tvorcom významov. Absolútne odovzdanie sa prítomnosti a pulzujúca pripravenosť tela nechať sa viesť niťou poézie a príbehu sú to, čo tká príbeh znám a zároveň vždy odznova písaný. V pohyblivosti tela, vo zvuku ticha a hudby, v priestore svetla sa ukazuje jednoduchosť i mysterióznosť labyrintu.

 

LOPEROHUNT je

Re-aktualizácia mýtu.

Labyrint je nekonečný priestor.

Odzrkadľuje neustálu cyklickosť približovania sa a vzďaľovania od Stredu.

Keď dosahujeme Stred, odkrýva sa jeho pomyseľnosť.

Všetko pokračuje.

(Performérka) Je na javisku a na hranici. Počuť hlas.

(Ona) Je prevteľujúce sa bytie. Telo je telo je telo.

(Ona, inokedy On) Sú z prázdneho priestoru vedení do rôznych podôb príbehu a späť do nekonečna.

Príbeh sa odohráva neďaleko jazera, nad ktorým stojí chrám.

Slnko je na poklese.

 

45´

.